Čo robiť, keď sa potvrdí rakovina prsníka

Prevenciu proti rakovine prsníka v podobe pravidelných kontrol u špecialistov aj samovyšetrenia si už mnoho žien osvojilo. Aj keď je stále potrebné pripomínať, že je nutné sa o svoje zdravie starať a robiť maximum preto to, aby nebolo nič zanedbané. Čo ale robiť, keď sa „niečo“ objaví? Viete, čo vás v tomto prípade čaká, aké sú možnosti liečby a aká je jej úspešnosť?

V prípade akéhokoľvek nálezu v prsníku je pre úspech liečby zásadné jeho včasné odhalenie. Ženy majú dve možnosti, ako odhaliť, že niečo nie je v poriadku – pravidelné samovyšetrenie a diagnostiku. Samovyšetrenie je základ, rozhodne ale nenahradí mamograf či ultrazvuk.

Je ale dobré svoje telo poznať, ľahšie a rýchlejšie potom odhalíte akékoľvek zmeny, ktoré môžu súvisieť s vážnym ochorením. Najlepším obdobím na samovyšetrenie je druhý alebo tretí deň po skončení menštruácie, kedy už nie sú prsia citlivé. Ako vykonávať samovyšetrenie by mal každej žene ukázať jej gynekológ, prípadne je možné na internete dohľadať podrobné návody.

„Ak si žena nahmatá hrčku v prsníku či podpazuší alebo si všimne asymetriu prsníkov, sekréciu z bradavky, prípadne jej vťahovanie, mala by ihneď kontaktovať svojho gynekológa alebo praktického lekára,“ popisuje MUDr. Andrea Pásztorová z pražského Protónového centra.

Medzi diagnostické vyšetrenia sa radí predovšetkým mamografia, ktorá využíva röntgenové žiarenie. Zhotovené snímky vždy vyhodnocuje lekár. Pokiaľ nie sú výsledky úplne preukázateľné, pacientka podstúpi doplňujúce ultrazvukové či iné zobrazovacie vyšetrenie.

Ultrazvuk je vhodné diagnostické vyšetrenie mladých žien alebo ako už spomínaná doplnková metóda k mamografii. Ďalšími diagnostickými metódami sú magnetická rezonancia, biopsia alebo PET/CT alebo pozitrónová emisná tomografia v kombinácii s počítačovou tomografiou.

Čo sa deje ďalej?

Akonáhle dôjde v prípade prsníkov k nálezu, existuje niekoľko možností, ako ďalej postupovať. Na začiatku je samozrejme vstupné vyšetrenie, pri ktorom odborník z onkologického centra s pacientkou prejde dostupnú dokumentáciu a posúdi aj aktuálny zdravotný stav. Neskôr navrhne vhodný liečebný postup.

Bez operácie to nejde

Operácia prsníka je najčastejším prvotným liečebným zásahom. Väčší či menší chirurgický zákrok je v tomto prípade vykonávaný u nepokročilých nádorov vždy a nie je možné ho ničím nahradiť. Môže sa jednať o odstránenie celého prsníka alebo jeho časti. Rozsah výkonu sa odvíja hlavne od veľkosti nádoru a jeho umiestnenie v prsníku. Súčasťou operácie je aj odstránenie podpažných lymfatických uzlín.

Po operácii spravidla nasleduje ožarovanie prsníka, ktoré sa vykonáva u pacientok po operáciách, pri ktorých bol prsník zachovaný, ale aj v niektorých prípadoch po úplnom odstránení prsníka, rovnako ako u pacientok s postihnutím uzlín.

Protónová rádioterapia

Protónová rádioterapia je presná a šetrná metóda liečby rakoviny prsníka s minimálnymi vedľajšími účinkami. Umožňuje presné zacielenie protónového lúča do cieľovej oblasti a minimálne ožiarenie okolitých tkanív a orgánov. Výrazne sa tak znižuje riziko vzniku nežiaducich vedľajších účinkov liečby a zvyšuje sa kvalita života pacientok po liečbe.

„Vzhľadom na to, že karcinóm prsníka je najčastejším nádorovým ochorením u žien, jeho liečba ide rýchlymi krokmi dopredu. Tomuto ochoreniu sa venuje veľká pozornosť a do liečby sa dostávajú modernejšie technológie, a to medikamentózne aj radiačné. Protónová rádioterapia je práve jedným z týchto veľkých pokrokov v liečbe ožarovaním,“ zdôrazňuje MUDr. Andrea Pásztorová.

Podstatným dôvodom na indikáciu protónovej rádioterapie pri náleze na ľavej strane je takzvaný faktor RIHD (Radiation Induced Heart Disease), to znamená, že sa tak predchádza riziku vzniku srdcových ochorení, ako je napríklad infarkt myokardu. Protónová liečba je vhodná aj pri nutnosti obojstranného ožarovania, po predchádzajúcej rádioterapii druhého prsníka alebo u pacientok s pridruženým srdcovým ochorením. Tím lekárov a klinických fyzikov pripraví ožarovací plán, podľa ktorého bude protónová liečba prebiehať. Samotná liečba potom prebieha ambulantne, každý všedný deň.

Nevyhnutný nácvik dýchania

Pri ožarovaní prsníka hrá úlohu aj dýchanie. Počas dýchacích pohybov sa mení objem hrudníka, preto je nutné počas pôsobenia protónovej rádioterapie tieto pohyby zastaviť. V Protonovom centre využívajú techniku takzvaného riadeného dýchania, to znamená zadržiavanie dychu v hlbokom nádychu. Vďaka tomuto postupu sa radí medzi popredné svetové centrá v liečbe karcinómu prsníka.

Nič samozrejme nie je ponechané na náhodu. Na začiatku procesu plánovania liečby je pacientka pozvaná na nácvik dýchania. Pred každým ožarovaním je dôkladne prekontrolovaná aj poloha pacientky. Po starostlivom nastavení prebehne samotné ožiarenie, ktoré trvá iba niekoľko minút.